Existencia akejkoľvek spoločnosti, skupiny ľudí, rodiny, či vzťahu dvoch ľudí má opodstatnenie len vtedy, keď ich niečo spája. Spájať môžu samozrejme rôzne záujmy, potreby či ciele, avšak pokiaľ nie je jednotiacim prvkom verifikovaný záujem, potreba či cieľ všeobecne prospešný a slúžiaci všetkým členom spoločnosti, potom existencia takejto skupiny ľudí nemá historické opodstatnenie a ani morálne právo na existenciu, a je isté, že nemôže mať ani dlhé trvanie.
Logicky preto vystáva otázka čo spája „nás”, ktorí robíme v spoločnosti ILaS COMPANY s. r.o. a či to, čo nás spája nie je len bludným cieľom zarobiť peniaze, alebo či to nie je primitívna potreba uspokojiť svoje základné životné potreby a nejako prežiť, alebo klišé – nie – čo musíme robiť!
Základnou prémou – myšlienkou založenia našej spoločnosti bolo dať ľuďom „chlieb”. Chlieb ako odveký symbol ľudského snaženia odrobiť zem, ako symbol domova so všetkým krásnym čo pod slovom domov ľudia chápu a cítia, ako symbol hrdosti a pýchy na to, že tu žijú šikovní a schopní ľudia, ktorí nie sú o nič horší než ktokoľvek na svete.
Chlieb ako symbol, ktorý nemá len cenu v korunách, ale má v sebe hodnotu. Historickú hodnotu stáročnej identity, ktorú nám zanechali naši dedovia a otcovia a ktorú sme my povinní odovzdať našim synom a vnukom.
Francúzi sú pyšní na svoje víno, Taliani na pizzu a pastu, Švajčiari na syry, Gréci na olivy a tak by som mohol pokračovať ďalej.
A na čo sme hrdí my, čo spája nás ľudí žijúcim v srdci Európy?
Pýtajte sa tých ľudí, ktorí odišli žiť, alebo pracovať do USA, Anglicka, Írska, Francúzska či Nemecka. Tých, ktorí odišli do tzv. raja konzumnej spoločnosti. Pýtajte sa ich, čo im v tom raji chýbalo?
Všetci, a skutočne všetci, Vám odpovedia, že im chýbal náš chlieb, obyčajný chlieb. A mňa tak napadla paralela s rozprávkou, ktorú všetci dobre poznáte, s rozprávkou Soľ nad zlato.
Ruku na srdce, naozaj si myslíte, že im pri všetkých tých vymyslených dobrotách, ktoré im boli ponúkané od výmyslu sveta chýbal práve obyčajný chlieb?
Ale áno! Chýbal im chlieb, náš chlieb! Chlieb nie ako potrava ale ako symbol. Symbol domova, ľudského uznania, kus radosti a lásky i obyčajného ľudského tepla. Chýbalo im všetko to, čo stáročia symbolizuje s láskou upečený chlieb, náš chlieb!
Je mi smutno, keď dnes vidím v Lidloch, Kauflandoch i Tescu beztvaré hmoty, ktoré sa títo novodobí kolonialisti snažia predať ľuďom ako chlieb. Každý predmet, čo je nespochybniteľné, má svoju energiu a pokiaľ tým predmetom je potrava je rovnako nespochybniteľné, že po požití túto energiu človek prijíma. Keď pôjdete najbližšie do supermarketov, skúste si ich bližšie pozrieť a skúste definovať akú energiu, aké posolstvo prinášajú kupujúcim chleby, ktoré tam ponúkajú.
Som presvedčený, že odveké chápanie chleba ako hodnoty symbolizujúcej poctivú ľudskú prácu od malého zasiateho zrniečka cez žatvu, prácu mlynára i pekára, ale aj tých, ktorý ho ako „Boží dar” ponúknu na predajni, nemôže dehonestovať prístup, ktorý zvolili supermarkety na Slovensku. Je zaujímavé, že takýto prístup si nedovolili zvoliť ani v krajinách odkiaľ prichádzajú, som presvedčený, že rozumný človek chápe to, že „z blata chleba neupečieš!”
Poctivo upečený chlieb z kvalitných surovín predstavuje nielen hodnotu, ale aj kus našej identity. Identity prenášajúcej stáročný odkaz našich otcov v zmysle biblického učenia „v pote tváre budeš dorábať svoj chlieb”. Preto je chlieb viac ako obyčajný pokrm, ako potrava pre výživu tela, je to aj dar, ktorý si musíme chrániť a ktorého duchovný odkaz ako posolstvo musíme predať ďalším generáciám.
Možno máte pocit, že všetky tieto slová sú zbytočne patetické, ale ja som naozaj presvedčený, že v každom z nás musia byť korene tradícií, zvykov a príslušnosti ku kraju odkiaľ pochádzame a kde sa cítime byť doma.
Ján Kostra napísal, že „domov sú ruky, na ktorých môžeš plakať”, v domove môžeme skôr vidieť ruky generácií našich predkov, ktorí poctivou prácou zveľaďovali túto zem a v pote tváre dorábali chlieb.
Existuje, či môže byť niečo, čo viacej symbolizuje domov ako chlieb?
Preto Vás pozývam všetkých od mlynárov, cez Vás pekári i pekárky, i Vás šoféri, ktorí za tmavých nocí rozvážate tento dar a v neposlednom rade i Vás kolegyne, ktoré na predajniach máte najväčšie možnosti predať odkaz a posolstvo o tom, že v chlebe odovzdávame ľuďom i kus radosti, lásky i obyčajného ľudského tepla a istoty domova.
Preto sa v každej chvíli správajte s úctou voči chlebu ako hodnote, ktorá v sebe skrýva duchovný odkaz, lebo veľa je vyvolených, ale málo povolaných. A Vy ste tí, ktorí sú „povolaní” a majú tú možnosť denne odovzdávať toto posolstvo, tento odkaz.
„My nevyrábame a nepredávame chlieb, my prinášame ľuďom posolstvo a odkaz ako symbol poctivej ľudskej práce, ktorá v sebe skrýva kus lásky, kus ľudského tepla, radosti i úcty k trvalým hodnotám našich otcov, i viery v istotu domova a všetkého čo je v človeku ľudské.“
